Poznávaním svojej domoviny - poznávame sami seba !

Žilinský kraj...Turiec...Malá Fatra, Veľká Fatra

Žilinský kraj susedí na severozápade s Českou republikou, na severe a severovýchode s Poľskou republikou, na západe s Trenčianskym, na východe s Prešovským a na juhu s BB krajom. Rozprestiera sa od údolných nív vodných tokov (Váh, Kysuca, Turiec a Orava), cez poľnohospodársku a lesnú krajinu až po neosídlenú vysokohorskú krajinu Vysokých a Nízkych Tatier, Chočských Vrchov, Veľkej a Malej Fatry, Javorníkov a Strážovských Vrchov
270px-Zilina_okresy.png
250px-Zilinakrajloc.png
Základné ukazovatele ŽSK:

Rozloha: 6 808,7 km2
Počet obyvateľov: 690 121
Hustota osídlenia: 101,4 obyvateľov na km2
Sídlo kraja: Žilina
Regionálny HDP: 10 746 Eur na obyvateľa
Počet nezamestnaných: 12,7 %
Priemerná mesačná mzda: 726 Eur
Počet okresov: 11
Počet miest: 18
Počet obcí: 297
Regióny

Horné Považie
Kysuce
Liptov
Orava
Turiec
Žilinský samosprávny kraj tvorí pestrú mozaiku piatich regiónov Horného Považia, Kysúc, Liptova, Oravy a Turca, ktoré sú navzájom previazané svojou históriou. „Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane“, tak hovorí múdre slovenské úslovie. Odkaz minulých generácií ctíme a strážime kultúrne hodnoty, ktoré nám zanechali otcovia našich otcov a ktoré raz budeme my odovzdávať našim deťom.

Územie Žilinského kraja patrilo od stredoveku až do roku 1923 do stolíc Liptov, Orava a Turiec, západná časť s okresmi Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto a Čadca bola v Trenčianskej stolici. V roku 1949 vznikol Žilinský kraj, ktorý mal vo svojom obvode i okresy Považská Bystrica a Ilava, dnes súčasti Trenčianskeho kraja. Zanikol v roku 1960. V roku 1960 bolo Slovensko rozdelené podľa územno-správneho rozdelenia krajov na Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj. Žilinský kraj predstavoval súčasť Stredoslovenského kraja, ktorý tvoril asi 35 percent rozlohy Slovenska. V roku 1972 fungovali štyri krajské národné výbory. Stredoslovenský kraj na Slovensku predstavoval svoje pôsobenie od roku 1960 do roku 1990, kedy boli kraje boli na Slovensku zrušené. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa začalo vytvárať nové administratívne usporiadanie štátu. V roku 1996 bol Žilinský kraj opätovne obnovený zákonom NR SR č.221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. V súčasnosti je toto územie začlenené v rámci územnosprávneho členenia Slovenskej republiky do Žilinského samosprávneho kraja.
Si krásny Turiec!
Sladká domovina!
Raj, trochu chladný, ako hrdá kňažná.
Jak hromozvod nad tebou ihla strážna
Kriváňa trčí, Lysec bujno spína sa
ako ľvica napružená k skoku,
a rieka Tvoja šumí v strmom toku.

Svetozár Hurban Vajanský: Turcu (úryvok)
Horstvo Turca
Územie Turca sa rozprestiera v prirodzenej kotline obklopenej pohoriami Veľká Fatra, Malá Fatra, Kremnické vrchy a Žiar. Os kotliny tvorí rieka Turiec.
Veľká Fatra
Rozprestiera sa severojužným smerom od Ružomberka po sedlo Malý Šturec. Takmer celý hlavný hrebeň má hôľny charakter. Vynikajúce vyhliadkové body na Krížnej (1574 m), Ploskej (1532 m), Borišove (1509 m) a Rakytove (1567 m) ponúkajú ideálne tury s možnosťou ubytovania v chatách na Kráľovej studni, chate pod Borišovom, Smrekovici a Málinom Brde.
Gaderská dolina a jej pokračovanie Dedošova dolina je považované za jednu z najkrajších dolín na Slovensku.
Úsek od Necpalskej doliny po Žarnovickú dolinu je cenný najmä z botanického hľadiska. Obzvlášť bohatá je kvetena Tlstej (1414 m), nádherného bralnatého vápencového vrcholu.
Malá Fatra
Jedno z najkrajších pohorí Slovenska. Vynára sa zo Žilinskej a Turčianskej kotliny ako mohutný val, klenúci sa zvlneným oblúkom od Kľaku na severovýchod po Rozsutec. Pri Domašíne ho pretína meander Váhu a delí na dve samostatné časti: južnú – lúčanskú časť s rozľahlým a širokým ústredným hrebeňom, severnú – krivánsku časť – s ladne zvlneným ostrým hrebeňom.
Hlavné turistické centrá v letnom i zimnom období sú dolina Vrátna, Martinské hoľe a Fačkovské sedlo. Husto osídlené úpätie oplýva bohatými kultúrnymi pamiatkami, kaštieľmi a hradmi. Nezabudnuteľné sú výhľady z Rozsutca (1610 m), Veľkého Kriváňa (1709 m), Veľkej lúky (1475 m) či Kľaku (1351 m)
ťahajú sa do druhých okresov..............................
Kremnické vrchy

Rozprestierajú sa medzi Handlovou, Žiarom nad Hronom, Zvolenom, Banskou Bystricou a Turčianskymi Teplicami. Majú husto značenú sieť turistických ciest, vedúcich peknými dolinami i po hrebeňoch bez veľkých výškových rozdielov.

Žiar

Dvíha sa ako mohutný horský prah, tiahnuci sa od severozápadu k juhovýchodu medzi Hornonitrianskou a Turčianskou kotlinou. Jeho hlavný zalesnený hrebeň je značený červeno a má iba niekoľko vyhliadkových bodov, ako Bravovú skalu (826 m), Vyšehrad (830 m) a Závozy (912 m)
Slovenské naj........pre Žilinský kraj..............
Najväčšia a najstaršia knižnica na Slovensku – Slovenská národná knižnica v Martine,
z 19. storočia zhromažďuje 4 milióny kníh.
Najväčšia folklórna slávnosť – Folklórny festival vo Východnej (okolo 80 tisíc návštevníkov).
Je prehliadkou domácich i zahraničných ľudových súborov a tradičnej ľudovej kultúry
Najväčšia umelá vodná nádrž v SR – Liptovská Mara (zadržiava 360,5 miliónov m3 vody)
Najvyššie položený hrad v SR – Liptovský hrad (993 m n. m.) v Chočských vrchoch na severe
Slovenska.
Najväčší pohyblivý betlehem na Slovensku – z dreva vyrezávaný betlehem v Rajeckej Lesnej,
je umiestnený v dome Božieho narodenia, pozostáva z viac ako 230 pohybujúcich sa figúrok.
Je situovaný do slovenskej krajiny a rozprestiera sa na ploche približne 16 m2

Reklamy na stránke nedokážem ovplyvniť....sorry!!!
Flag Counter
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one