Poznávaním svojej domoviny - poznávame sami seba !

Smolenický zámok
Povesť o hrade
Krutý kastelán prikázal Ďurovi odniesť list na Bratislavský hrad a do večera sa vrátiť s odpoveďou. Úbožiakovi pomohol pohonič-dobrý duch, ktorý ho tam i späť doniesol na zázračnom voze ťahanom trojicou vrancov. Keď sa kuriér v lehote vrátil, zlostníka porazilo a vtedy divotvorný koč dostal záprah čiernych koní v dvoch pároch.
zámok Hlohovec
Zámok v barokovo - klasicistickom slohu sa nachádza na mieste pôvodného hradu na návrší nad mestom. V areáli parku sa nachádza empírové divadlo, architektonický skvost regiónu, ďalej jazdiareň, záhradný altánok a zvyšky romantických stavieb.
zámok Holíč
Zámok v Holíči je barokovo-klasicistický monumentálny zámok s opevnením, postavený na starších základoch. Je to výrazná architektonická dominanta na západnom okraji mesta a bývalé letné reprezentačné sídlo habsburského cisárskeho dvora.
pevnosť Leopoldov
Pevnosť dal založiť cisár Leopold v roku 1665 po páde pevnosti Nové Zámky. Popri výstavbe pevnosti vzniklo aj mestečko ktoré bolo podobne ako pevnosť pomenované po cisárovi Leopoldovi. Dozor nad stavbou mal cisársky architekt L. de Souches a stavbu viedol vojenský inžinier J. Arigsperger. Dátum zakončenia stavby pevnosti je nad vstupnou bránou pevnosti smerujúcou do Hlohovca.
hrad Branč,
Hrad Branč sa nachádza v Myjavskej pahorkatine na homoľovom kopci vo výške 475 m n. m., priamo nad miestnou časťou obce Podbranč, Podzámkom.
hrad Dobrá Voda,
Dobrá Voda je zrúcanina gotického hradu ležiaca v strednej časti pohoria Malé Karpaty nad obcou Dobrá Voda v okrese Trnava v Trnavskom kraji. Leží vo výške 320 m n. m. a zaberá plochu 8 467 m².
hrad Ostrý Kameň
Ostrý Kameň je zrúcanina hradu vo výške 576 m n. m. pri obci Buková v okrese Trnava na strmom ostrohu Zárub, najvyššieho vrchu Malých Karpát. Bol to pohraničný hrad postavený na ochranu Českej cesty v 13. storočí
hrad Korlátka
Korlátka je zrúcanina hradu strážiaceho tzv. Českú cestu. Hrad pochádza z 13. storočia, opustený bol v 18. storočí. Dnes sa z neho dochoval črep valcovej veže, zvyšky paláca a hradieb. Najviac zachovaná je hospodárska budova v predhradí
Sintava_Title.jpg
sintavska_bosorka-300x231.jpg
Šintavská bosorka (Anna Rosina Listiusová)

Anna Rosina Listhiusová bola manželka Stanislava III. Thurza. Mali spolu 4 deti (Stanislav IV., Adam, Michal, Eva). Manželia žili v manželstve 27 rokov, až kým Stanislav Thurzo nezomrel. Vtedy sa v Anne Rosinovej niečo zmenilo. Ešte v ten istý rok sa vydala za druhého manžela Štefana Pogrányia. Ten ale onedlho zomiera za záhadných okolností.
Následujúcich 10 rokov sa zapísalo do temnej histórie Šintavského hradu. Anna Rosina Listiusová prezývaná tiež Šintavská bosorka začala usporiadavať tajomné sadistické obrady. Zo svojimi pomocníčkami, údajne bosorkami, mučila a zabíjala svojich poddaných. Tieto obrady sa konali v mučiarni na Šintavskom hrade. Ich obeťami neboli iba ženy, ale aj muži, deti a stareny.
Tieto obrady boli spočiatku utajované. Šuškalo sa o nich iba v okolitých dedinách. Poddaní sa Šintavského hradu tak báli, že sa k nemu ani nepriblížili. Brutalita Listiusovej a jej temných pomocníčiek bola odhalená, až keď začala zabíjať šľachtičné.

Vtedy nariadil palatín Mikuláš Esterházy rozsiahle vyšetrovanie. Bolo vypočutých 80 svedkov. Anna Rosina Listhiusová bola obvinená z viacero vrážd a krutostí. Bola odsúdená na stratu majetku a hlavy. Ferdinad III. ju omilostil a svoj život dožila na Šintavskom hrade.

zdroj: sintava.sk
Chromý páv
Hrad Bana
d Piešťanmi stál kedysi hrad. Volal sa Bana. Na tom hrade býval kedysi brat so sestrou. Matka im zomrela, otec zahynul pri rytierskom súboji. Do ich priazne sa teda votrela opatrovníčka. No bola to zlá ženská, bohyňa, čo iným škodila.
Raz sa nahnevala na mladého a vyslovila kliatbu: Nech si ako vták s krásnym perím, ale tvoj hlas bude nepríjemný pre každého. Zaškriekal žalostne premenený šľachtic - páv, spustil sa z hradieb hradu, ale s takým dlhým chvostom nevedel lietať, neštastne dosadol na zem a zlomil si nohu.
Blúdil krajom, až narazil na močaristé lúky, ktorých bahno a voda mu prinášala úľavu a chladila páľavu v zlomenej nôžke. Sestrička dlho márne hľadala bračeka. A nemohla vystáť neznesiteľný škrek páva, nevedela, že je to on.
Až raz večer zbadala ako páv vychádza z močarísk a mení sa na jej krivkajúceho bračeka. Ľudskú podobu však mal len v noci.
Jedného dňa však zistil, že noha sa mu úplne zahojila. Chýr o jeho uzdravení sa šíril krajom a začali prichádzať húfy ľudí, chromý, krivkajúci. V teplej vode ležali a bahnom si nohy obaľovali. A stali sa zázraky. Bola to liečivá voda. Tak ľudia objavili zázračné piešťanské pramene Teplicu.
A hrad Bana dávno zanikol, ostala po ňom len pomenovaná obec Banka, táto povesť a pávy v piešťanských parkoch.
Skrátené podľa:
Chromý páv
Anna Černochová, Odkryté poklady, Povesti a príbehy z Považia 2, Alfa-press, Bratislava, 1996
Reklamy na stránke nedokážem ovplyvniť....sorry!!!
Flag Counter
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one