Poznávaním svojej domoviny - poznávame sami seba !

text (3).gif
Mohyla v Očkove je archeologické nálezisko náčelníckej mohyly z mladšej doby bronzovej Nachádza sa pri ceste č. 504 pri obci Očkov v okrese Nové Mesto nad Váhom.
Mohyla náčelníka velatickej kultúry
a.jpg
aaa.jpg
Mohylový kniežací hrob (kamenná konštrukcia priemeru 25 m s 8 m hlbokou komorou) sa datuje do mladšej dobý bronzovej. Bolo tu odkrytých asi 250 hrobov. Táto mohyla velatickej kultúry (1300 - 700 p.n.l.) bola archeologicky preskúmaná v roku 1953 - 1956. Verejnosti ju sprístupnili po rekonštrukcii roku 1966. Unikátny je nález alabastrovej urny, ktorá nemá obdobu v celej barbarskej Európe.

Očkovskú mohylu postavili bojovníkovi - veľmožovi, ktorý mal pohreb ako kráľ. Desiatky kubíkov tvrdého dreva boli navŕšené na pohrebnú hranicu. Po kremácii ostala prepálená pôda v okruhu desiatich metrov. Pohrebný rituál sa začínal nadránom, ešte za tmy. Keď sa rozhorel oheň, bol to veľkolepý, až hrozivý pohľad.

Nebohého na hranicu posadili alebo uložili poležiačky v šatách z látky, ktorá údajne pripomínala brokát. Oblečenie bolo popretkávané zlatými nitkami, ktoré sa roztavili na malé kvapky. Mŕtveho zdobili zlaté a bronzové šperky.Hoci mohylu vykradli už pred tisíckami rokov, pravdepodobne pár rokov po pohrebe, aj to, čo ostalo, je dôkazom významu a majetnosti pochovaného: bronzová hadovitá ihlica, trosky panciera, prilby, náholeníc, štítu, meča kopije, konského postroja. Nápadné sú zvyšky misky pokrytej rýdzim zlatom.
V mohyle bol pochovaný pravdepodobne v 12. storočí pred Kr. Náčelník- knieža. Mohyla v Očkove z obdobia tzv. velatickej kultúry bola prvým objavom svojho druhu.Svojim významom ďaleko presahuje rámec Slovenska. V objekte je rekonštruovaný odkryv hrobovej komory na základe nálezových okolností.
Mŕtveho položili na hranicu v priemere asi 10 m v slávnostnom odeve spolu s bronzovými a zlatými šperkami. Na hranicu poukladali nádoby s tekutou a mäsitou potravou. Vedúce vojenské postavenie mŕtveho vo vtedajšej spoločnosti symbolizuje meč, kopija, štít konský postroj. Na mieste spáleniska vykopali obdĺžnikovú etážovú hrobovú komoru, ktorej dno i spodné steny boli vydrevené. Na podlahu po zhrnutí zvyškov pôvodnej hranice rozmiestnili nádoby. Hrobovú komoru potom pokryli sedlovitou strechou, ktorú podopierali drevené koly. Na strechu poukladali ďalšie milodary, bronzové a hlinené nádoby. V niektorých z nich sa nachádzala tekutá potrava, v iných boli nedohorené ľudské kosti - pravdepodobne pozostatky ľudských obetí pri úmrtí náčelníka. Na strechu naniesli vrstvu spraše striedavo s vrstvami kameňa. Na kamenné jadro navrstvili zeminu. Okraj dobudovaného celku spevnili kamenným vencom s priemerom 25 m
Mohyla náčelníka velatickej kultúry sa nachádza asi kilometer od dedinky Očkov – oproti miestnemu cintorínu. Ide o sídlisko zo staršej doby bronzovej nad touto malebnou obcou.
aa.jpg
Pálenie bola úvodná etapa pohrebného procesu. Po nej nasledovalo vyhĺbenie hrobovej komory a pod ňou hrobovej jamy. To všetko do hĺbky ôsmich metrov. Prekrytie hrobu dnes pripomína nízky kopec. Zem sa nad pohrebnou komorou vŕšila v troch vrstvách a každá vrstva sa spevňovala kamenným vencom.
Samotnú stavbu sprevádzali rituálne obrady, ktorých súčasťou bývali ľudské obete. V prípade očkovskej mohyly sa po nich nenašli stopy, analógie zo zahraničia však naznačujú, že nenájsť stopu neznamená, že rituálne vraždy neboli.
Vlastná hrobová komora a hrob sa nachádzajú o osem metrov nižšie pod úrovňou okolitého terénu. Výstup po betónových schodíkoch k plexisklovému prístrešku, cez ktorý sa dá nahliadnuť do zrekonštruovaného hrobu, len veľmi málo pripomína pôvodnú monumentálnosť mohyly.

Vo zvyškoch múrov kaštieľa sú priestory krčmy zo 17. storočia. V nej si mohli návštevníci pozrieť expozíciu s nálezmi z mohyly a pohrebísk. Mohli.
V súčasnosti je na dverách len množstvo pavučín. Krčma bola neslávne známa ako Krvavá krčma. Máloktorý pocestný vraj z nej vyšiel živý. Škoda. Celkom zaujímavé miesto so zaujímavým príbehom.
text (3).gif
Čachtický labyrint
Nekonečné katakomby mali pred stovkami rokov Čachtice poprepájať aj s Novým Mestom nad Váhom/-vstup vznikol aj prepadnutím zeminy v záhrade môjho rodičovského domu-srelkaa/, Častkovcami, Očkovom, Krakovanmi a dokonca aj so vzdialenejším Vrbovým
slovensko2.jpg
Jedna z legiend hovorí, že krvavá čachtická pani zo strachu pred trestom za svoje ohavné činy dala vybudovať podzemnú chodbu z Nového Mesta nad Váhom do Čachtíc. Tá potom ďalej viedla cez Častkovce, Podolie, Očkov, Krakovany až do Vrbového. Ktovie, či sa legenda zakladá na pravde, v každom prípade aj tu sa tajomné cesty pod povrchom zachovali.
„Nové Mesto je chodbami popretkávané. Jedna z chodieb vedie z Čachtíc až pod obchodný dom. Pod bankou na námestí sú pivnice. Známe je aj podzemie pod bývalým Bergerovcom na námestí, kde boli obrovské trojpodlažné pivnice. Skryť sa tam mohlo niekoľko tisíc ľudí,“ hovorí .
Z priestorov pod Bergerovcom je známa zatiaľ iba polovica z prvého poschodia. Novomestské podzemie v centre mesta preskúmali ešte v roku 1938.
Pri prieskume zisťovali aj to, kam by sa mohli ukryť občania mesta pred leteckými náletmi v prípade blížiacej sa vojny. Vtedy znovuobjavili aj tieto rozsiahle podzemné priestory.
zz.jpg
uu.jpg
V Čachticiach ich volajú aj katakomby a tieto tajné priestory slúžili ako úkryty pre ľudí a ich majetky v čase nebezpečenstva. Dokonca ich využívala Bátorička

Niekedy malo podzemie až tri poschodia a bolo vybavené tak, že sa tam dalo pohodlne prežiť. Na atraktivite mu pridáva aj to, že bežní návštevníci sa pod Čachticami môžu prejsť len raz za rok - pri príležitosti podujatia Bátoričkina kvapka krvi v druhej polovici augusta.


Autor: Plus 7 Dní/maca, mom, mk.............Foto: Norbert Grosz
text (3).gif
aa.jpg
m, že do roku 2012 z dôvodu rekonštrukcie hotela nebude možný prístup k nápisu). Zanechali ho tu rímske légie, ktoré tu údajne zimovali v roku 179–180 n.l. počas výpravy cisára Marka Aurelia a jeho syna Commoda proti germánskym kmeňom Kvádov, ktoré toto územie obývali ešte pred príchodom Slovanov.
text (3).gif
xixi (2).jpg
Ranoempírový evanjelický a.v. kostol z počiatku 19. storočia je oválny s výrazným obvodovým stĺporadím. Je unikátom tohoto druhu v strenej Európe. Základy kostola boli položené v r. 1785, dostavaný bol v r. 1801 zásluhou rodiny Príleských.
stlp hanby srelkaa.jpg
V mestečku Stará Turá sa nachádza stĺp hanby zo 17. storočia. V minulosti stál stĺp na mieste, kadiaľ chodilo najviac ľudí a verejne sa tu vystavovali rôzni previnilci - cudzoložníci, bohorúhači, opilci a iní naničhodníci. Títo previnilci boli pripútaní k stĺpu a stávali sa terčom verejného posmechu a odsúdenia. Na tomto pranieri môžete dodnes vidieť pevne vsadené okovy.
text (3).gif
Reklamy na stránke nedokážem ovplyvniť....sorry!!!
Flag Counter
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one