Poznávaním svojej domoviny - poznávame sami seba !

Sviatky starovercov, oslavy jednotlivých bohov
Obeť bohom znamená zriecť sa niečoho cenného či už pre jednotlivca alebo pre celú skupinu (dobytok, potraviny), a tým získať niečo iné (ochranu, pomoc, väčšiu úrodu, odvrátenie hnevu).
Cez obrad sa zjednocuje vnútro a vonkajšok. V súčasnosti neostal ani jeden volchv či žrec, ktorý by poznal priebeh pôvodných rituálov, a preto sa vytvárajú prirodzene, z vnútorných pocitov človeka, ktorý má kvôli nedostatkom tradícií naivnú, ale pritom úprimnú, srdečnú vieru a má teda všetky predpoklady na to, aby túto vieru mohol vyjadriť. Toto umožňuje aj fakt, že pohanstvo nie je vierou knihy, ale vychádza zvnútra každého človeka. Každá občina môže mať teda vlastné obrady a rituály.
Na základe Velesovho kalendára, tradícií a informácií o jednotlivých bohoch sme sa pokúsili zostaviť sviatky pohanov podľa mesiacov nášho kalendára.
Rok sa dá rozdeliť do viacerých období dvoma spôsobmi:

Kolednice (26.12 – 1.2),
Fašiangy (2.2 – 13.2),
Komodice (14.2. – 13.3),
Velikonoce (14.3. – 11.4.),
Turíce (12.4. – 15.5.),
Letnice (16.5. – 11.6.),
Vajany (12.6. – 14.7.),
Vakácie (15.7. – 15.8.),
Kúpalnice (16.8. – 15.9.),
Rožanice (16.9. – 14.10.),
Zadušnice (15.10. – 14.11.),
Vianoce (15.11. – 25.12.)

1.január - Drzec,
20.január – Vodarovo klbko (zodiak Vodnár),
8.február Vodaro,
18.február - Dažbogovo klbko (zodiak Ryby),
9.marec – Dažbog,
20. marca – Chorsovo klbko (zodiak Baran),
7.apríl – Chors,
20.apríl – Velesovo klbko (zodiak Býk),
7.máj – Veles,
20.máj – Strybiec klbko (zodiak Blíženci),
7.jún – Strybce,
21.jún – Pozadovo klbko (zodiak Rak),
7.júl – Pozado,
22.júl – Vyšnovo klbko (zodiak Lev),
4.august – Vyšeň,
23.augusta – Lelino klbko (zodiak Panna),
2.september – Lela,
23.september – Radugino klbko (zodiak Váhy),
2.október – Raduga,
23.október – Koljadovo klbko (zodiak Škorpión),
1.november Koljada,
21.november Kryšnovo klbko (zodiak Strelec),
30.november – Kryšeň,
21.december – Drzecovo klbko (zodiak Kozorožec)
KRAČÚN – Zimný slnovrat
1da9ad.jpg
Je všeobecne známym faktom, že oslavy zimného slnovratu boli i u Slovanov nahradené kresťanskými Vianocami, keď oslavy zrodenia slnečného božstva boli nahradené sviatkom narodenia Ježiša Krista. čo sa stalo niekedy v 4. storočí, napriek tomu, že je na základe novozákonných reálií jasné, že sa v tomto období Ježíš narodiť nemohol. Názov, ktorý býva považovaný za staré slovanské označenie zimného slnovratu, je kračún.
Zrejme z významu krátky (najkratší deň v roku), alebo krk (vykročenie do nového roka).
Všeobecne v indoevrópskej tradícii je pri zimnom slnovrate oslavované zrodenie slnečného božstva. To je pochopitelné, lebo postupné ubúdanie dňa a s tým aj svetla, tepla a životnej sily, je obrazom starnutia slnečného božstva, naopak pribúdanie dňa a slnečného jasu po zimnom slnovrate nakoniec vedie k obnoveniu života v prírode. V slovanskej tradícii je ako Svarogov syn a boh slnka uvádzaný Dažbog. Preto môžeme predpokladať, že práve Dažbog je oným slnečným bohom, ktorého zrodenie pri zimnom slnovrate oslavujeme. Mladý, pri zimnom slnovrate zrodený, Dažbog bol nazývaný Božičom. Jeho otcom bol nebeský praboh Svarog a jeho matkou významná bohyňa zeme Mokoš.
Zimní slnovrat nie je iba oslavou slnka a boha s ním spojeného. Zimní slnovrat totiž nastáva v dobe, keď je sila životodárneho slnka najslabšia, keď noc a s ňou spojené sily temna, chladu a smrti dosahujú vrcholu. Náš svet je práve v tomto období najbližšie podsvetiu, a nielen to, v dobe zimného slnovratu dokonca miznú hranice medzi našim svetom a podsvetím. Podľa tradície došlo k zrodeniu slnečného božstva pri rannom svitaní dne 25. decembra, pričom je významný diel obradných činností sústredený na jeho predvečer. Tým však doba zimného slnovratu nekončí. Ďalších dvanásť dní, ktoré iste zastupujú dvanásť mesiacov v roku, je označovaných ako dni "nečisté". I počas týchto dvanástich dní sú brány medzi naším a oným svetom otvorené. Počas týchto dvanásť dní predstavuje obdobie, kedy svetu vládne podsvetný boh Veles, ako náhrada za dvanásť mesiacov, počas ktorých svetu vládne slnečný Dažbog. Preto má obdobie zimného slnovratu i svoju druhú tvár, ako sviatok úzko spojený s Velesom.
K rituálom zimného slnovratu patrí pálenie ohňov. Pálili sa veľké spoločné ohne pre celé obce, /vplyvom cirkevných zákazov sa však postupne začali sťahovať do domácností./kotúľali sa horiace kolesá z kopcov, čo je taktiež hojne rozšírený solárny symbol. Tieto posvätné ohne nesmeli vyhasnúť až do svitania a väčšinou sa pri nich po celú noc bdelo. U Slovanov je hojne rozšírený i ďalší zvyk, že sa do ohňa vkladalo zvláštne poleno, nazvané badnik, čo je tiež odvodené od bdenia. Toto poleno musí vydržať až do rána a jeho zostatky sú považované za posvätné a obdarené čarovnou mocou. Najskôr sa jedná o symbol starého, už neplodného roku, ktorý býva spálený, aby mohol nastať nový čas. Cez oheň sa skákalo, čo malo priniesť celkové očistenie od zlého, a zdravie. Oheň je tiež najspoľahlivejším prostriedkom ochrany pred nebezpečnými silami, ktoré sa v dobe zimného slnovratu voľne pohybujú po svete. Pri obrade býval hlavným obradným pokrmom koláč, na ktorom boli reliéfne zobrazované solárne symboly, ako napr. rôzne štylizované svastiky. Pri večeri musí byť na stole hojnosť čo najviac pokrmov a plodov, aby sa to isté opakovalo i v budúcom roku. Pokrmy pri večeri bývajú nemäsité. Všeobecným slovanským zvykom je, že sa nasledujúceho rána pojedá tzv. cesnica, čo je nekvasená placka symbolizujúca plienku pre malého Božiča. Na samotný deň Božieho narodenia je však charakteristické obetovanie prasaťa. Prasa bolo posvätným Dažbogovým zvieraťom, pre svoju guľatosť a blahobytnosť. (obetiny sa po obrade spoločne skonzumujú na počesť bohov)
Najdôležitejšim podsvetným aspektom tohto sviatku je uctievanie predkov a u Slovanov je všeobecným zvykom pri obradnej večeri prestrieť i zomrelým členom rodiny a na ich počesť býva pripíjané. Mŕtvi predkovia sa v tejto dobe môžu objaviť i v podobe neznámych prichádzajúcich, preto všetci, čo zaklopú na dvere, musia byť riadne pohostení. Zimný slnovrat je tak iste najvýznamnejším slovanským sviatkom predkov. V období zimného slnovratu sa na náš svet však nedostávajú iba duše našich zomrelých príbuzných, ktorí sú nám obvykle priaznivo naklonení, ale tiež rôzni podsvetní duchovia, ktorí nám môžu byť nebezpeční, ako sú rôzni desi, čerti, upíri, vlkolaci a víly. Pred týmito silami bolo nutné sa chrániť. Najspoľahlivejšou ochranou bola blízkosť posvätného ohňa, ľudia sa ale tiež rôzne prestrojovali a nosili masky, hojne bol využívaný ochranný účinok cesnaku, žiadna nečistá sila však nemôže uškodiť tam, kde panuje priateľstvo, bujarosť a neviazané veselie, čo bol tiež spôsob akým sa trávila noc v predvečer Dažbogovho narodenia ( nie tichým rozímaním). Velesova čarovná moc bola vhodná pre rôzne druhy veštení, ktoré sa pri zimnom slnovrate prevádzalo a dodnes prevádza, napr. podľa jadrovníka rozkrojených jabĺk a.p.
Zverejnil Sivaci-Košice
Sviatky sa určujú podľa dní „klbiek“ (dní výmeny znamení zverokruhu).

Veles: Ruskí sedliaci mu vzdávajú úctu pri žatve, kedy sa zmotajú dohromady klasy z jedného snopu obilia, ktorý stelesňuje vlnité vlasy a bradu boha, jeho dňom je však 12. február. Naňho a na Perúna zvykli Slovania prisahať (príloha 1).
Popolec: 40 dní pred splnom po jarnej rovnodennosti, kedy končia fašiangy. Nasledujúcu stredu začínajú jarné spevy.
Lada: Najsilnejšia je v období jari a leta, jej obdobie pôsobnosti slabne od letného slnovratu. V tomto období sa koná aj najviac sviatkov na jej počesť a slávu. Jej dňom je Kvetná nedeľa (nedeľa pred Veľkou nocou), sviatok sa nazýva aj „prinášanie leta“.
Rusalky: Rusalkám sa prinášajú obete: vence, ktoré na Veľkú noc dievčatá hádžu do potokov, chlieb, syr, maslo a iné pokrmy, oblečenie hádzané do vody. Keďže sa Rusalky dokážu premeniť do konskej podoby, pri jarných sprievodoch dve osoby znázorňujú koňa - prvá je vzpriamená, drží pred sebou napodobeninu konskej hlavy s ohlávkou, druhá je sklonená a napodobňuje tak trup a zadné nohy, celok sa potom zakryje plachtou.
Na rusalnú nedeľu (cez veľkonočné sviatky) navštevujú dedinčania hroby, kladú na ne horúce chleby a rozbíjajú vajcia volajúc Rusalky na hody, aby neboli potrestaní kvôli tomu, že nepamätajú na mŕtvych a neuctia si ich.
Vesna: Spája sa s jarnými sviatkami, s Veľkou nocou.
Chors: Jeho sviatok sa nazýva aj „Mara Štepná“, 5. deň v Chorsovom klbku sa do zeme zakopáva žeravé uhlie.
Vesník: Má vládu nad prírodou od 24.4. do 24.6. Je totožný so sviatkom Juraja víťaza u pravoslávnych. Poľnohospodármi sa víta posledný aprílový týždeň,
24. alebo 25.apríla. Počas osláv sa vyvesujú jeho plápoláky. V tento deň sa robí výhon dobytka cez oheň.
Živa: Svätyňa Živy stála na vrchu Živiec, kam ľudia putovali v prvých májových dňoch, aby pôvodkyňu života prosili o dlhý a zdravý život.
Živin sviatok je na jar, keď sa všetko prebúdza a živa začína prúdiť rastlinami a živočíchmi. Ako Matičku Zem ju vzývajú predovšetkým v období žatvy. Za úsvitu vyjdú na pole a požehnajú zem poliatím konopným olejom. Uklonia sa smerom k východu, západu, severu a juhu, vzývajú prvotné božstvo a zakaždým postriekajú zem olejom (príloha 2). Jej dňom je 1. máj.
Víly: Zvyknú sa im obetovať kvety. Zemnej víle patrí 8. máj.
Porenut, Porevít, Rugievít: Sviatok majú 12.-14. mája (zamrznutí muži)
Triglav: Vždy, keď Slovania zamýšľali tiahnuť do vojny alebo na nejakú výpravu, hádali jeho koňom, či sa podnik vydarí alebo nie. Vzali deväť kopijí, položili ich na zem naprieč, jednu od druhej vzdialené na jeden lakeť. Kňaz vzal osedlaného koňa za uzdu a previedol ho trikrát cez kopije. Pokiaľ ani o jednu nezavadil, bolo to dobré znamenie, ak niektorou pohol, bolo znamenie nepriaznivé. V Štetínskom chráme sa nachádzalo nezvyčajné množstvo zbraní a bohatstva, lebo miestni bojovníci z každej výpravy desatinu koristi uložili do chrámu.
17.-19. máj sa označuje ako „Triglavove dni“
Vodník: Na uzmierenie vodníkovho hnevu, ktorý býva na jar najväčší, sa obetúvali kone namazané medom. Aby si ho rybári naklonili, hádzali mu do vody maslo. Mlynári vodníkovi obetúvali čiernu sviňu, aby im netrhal hrádze. Za jeho deň sa dá považovať 23. máj. Lunica: Obetúva sa jej kohút, jej dňom je 25. máj
Poludnica: Oslavuje sa 21. júna.
Jarilo: Hlinená figúrka zobrazujúca Jarila so zdôraznenými mužskými pohlavnými znakmi sa 29. júna za spevu pohrebných piesní zakopávala do hrobu vykopaného v poli, aby sa jeho magické sily plodnosti preniesli na úrodu. Analogické s gréckymi Adonisovými slávnosťami, prekryté kresťanským sviatkom Petra a Pavla roku 354.
Perún: Slovania sa báli jeho hnevu a častým vzývaním sa utiekali pod jeho ochranu. Hlavne sa modlili, aby ich uchránil pred vyčíňaním prírodných živlov. V dubovom háji sa po celý rok udržoval posvätný oheň z dubového dreva, ktorý smel obsluhovať len kňaz. Modla stála pod dubom alebo priamo v jeho útrobách. Neskôr sa priestor okolo posvätného dubu ohradzoval drevenými kolmi, do ohrady mali prístup len obetujúci (vyvolení). Na oltári sa nachádzalo veľké množstvo zubrích a býčích rohov, lebo práve zubor a býk boli jeho obetnými zvieratami. Tiež sa mu obetúvali červené jalovice, ovce a voly. Inak sa uctieval modlitbou.
Perúnovi sa skladali aj prísahy, ktoré sa brali veľmi vážne a ich porušenie sa kruto trestalo. Slovania položili na hromadu svoje štíty, meče, náramníky a oružia a s preklínaním seba prisahali vernosť svojim spojencom.
V deň zasvätený Perúnovi (štvrtok) sa oltáre umývali obetnou vodou alebo vínom, posvätný oheň sa znovu rozžíhal trením driev. Keď potrebovali Perúnovu pomoc pri privolávaní dažďa, vykonávali obrady, pri ktorých nahá čistá panna ovenčená kvetmi tancovala v magickom kruhu. Tanec a pitie boli dôležitou súčasťou Perúnovho kultu. Na jeho poctenie sa zapaľoval dub.
Jeho dňom je 21. júl, v jeho znamení prebieha aj letný slnovrat.
Medulina: na jar sa jej obetúval med tak, že sa v lese položil na peň. Oslavuje sa 15. augusta na Radunice (prekryté kresťanským Nanebovzatím Márie roku 847).
Radegast: Dodnes sa zachoval v ľudovej tradícii v podobe "starého". V mnohých pôvodných slovenských tancoch, ktoré sa praktizujú hlavne v období zimného slnovratu. Rodov deň je 11. september. Bol uctievaný aj na pohrebných obradoch, čo je jedným z dôkazov, že Slovania verili v znovuzrodenie. Súviselo s ním uctievanie plodivej sily, niekedy sa s ním spája aj zobrazovanie mužských pohlavných orgánov ako symbolu plodnosti (falický kult).
Kupalo: 15. septembra, počas Kupalovej noci, ľudia behali nahí po lese a zápasili so „semenom kresťanstva“, trhali kvety a spievali alebo hovorili: "Hľa tráva kvietok - brat so sestrou, to Kupala s Kostramou. Brat to je žltý kvet, a sestra modrý kvet“. Jesenné spevy ako vďakyvzdanie za úrodu začínajú v stredu po tomto dni.
Svarožič: V minulosti mu boli prinášané ľudské obete (jednou z nich sa stal aj mecklenburský biskup, zajatý v roku 1066). Koleso omotané slamou sa zapálilo a púšťalo z kopca. Bývalo mu obetované prasa, kanec. V deň jesennej rovnodennosti (okolo 23.septembra) schádza na zem za bohyňou Kúpalou, oteplí sa (babie leto).
Baba: Vládne v predveľkonočnom období. Prestavovali si ju ako starenu so siedmimi veľkými zubmi, každý týždeň jej jeden z nich vypadne. Keď stratí aj siedmy zub, zomrie a pošle deťom farebné vajíčko, ktoré je symbolom nového života a znovuzrodenia prírody. Toto sa udeje na Veľkú noc. Potom namiesto zimnej Baby začína svoju vládu letná Baba, a takto sa každoročne striedajú.
Jej deň je 24. september.
Svantovít: Gazdiná neskoro večer nakreslila nad krbovým ohňom kríž, prikryla horúce uhlíky popolom, aby do rána nezhasli a prosila Sveti Vida (Svantovíta), aby oheň do rána udržal.
Ak chceli Ránovia podniknúť vojnové ťaženie, zaťali do zeme pred chrámom tri páry kopijí, a na každý pár priviazali jednu kopiju naprieč. Kňaz viedol koňa za uzdu cez kopije. Ak kôň kráčajúc cez ne zakaždým zdvihol najprv pravú nohu a potom ľavú, bolo to dobré znamenie (z toho pochádza známe vykročenie pravou nohou za šťastím). Pred každým väčším ťažením boli Svantovítovi prinášané ľudské obete.
Jeho najväčší sviatok je každoročne po žatve, 5.deň po jesennej rovnodennosti (okolo 28. septembra). Kňaz zelenými vetvami zamietol Svantovítovu svätyňu zadržujúc dych (keď mu bolo treba vydýchnuť, vybehol ku dverám, aby boha nepošpinil smrteľníkovým dychom). Na druhý deň pred zhromaždením ľudu, kňaz slávnostne vyňal roh zo Svantovítovej ruky, podľa toho, koľko za rok z nápoja ubudlo, predpovedal úrodu na budúci rok. Potom staré víno vylial k nohám modly ako obeť, naplnil roh novým vínom, priniesol ho k bohovi, akoby jemu dával prvému napiť. Potom v slávnostnej modlitbe žiadal sebe a svojej rodine všetko dobré, národu rozmnoženie statkov a víťazstvá. Po modlitbe vypil roh jedným dúškom, opäť ho naplnil vínom, potom ho Svantovítovi vložil do pravej ruky. Nasledovala obeť v podobe koláča zo sladkého cesta, ktorý bol veľký ako človek. Kňaz sa zaň schoval a pýtal sa ľudu, či ho vidí. Keď ľudia odpovedali, že vidia, vyslovil žiadosť, aby ho na budúci rok nebolo vidno (tj. aby bola dostatočná úroda na veľký koláč). Nakoniec ešte menom Svantovíta blahorečil zhromaždenie a napomínal veriacich, aby aj nabudúce boha ctili a prinášali mu obete, sľubujúc za to odplatu a víťazstvá na suchu i na mori.
Mokoš: Keďže je pod jej ochranou aj strihanie oviec, dáva sa jej za obeť kúsok vlny. Oslavuje sa 1. novembra (sviatok Všetkých svätých), navyše jej je zasvätený aj každý prvý piatok v mesiaci, kedy sa nesmie jesť mäso, a tiež Veľký piatok.
Morena: Klasickým rituálom praktizovaným aj dnes je vynášanie Moreny (Smrtná nedeľa) a jej upálenie alebo utopenie. Najčastejšie sa Morena hádže z mosta alebo zo skaly. 25.november je zasvätený práve jej.
Striga: Za jej sviatok sa považuje noc na svätú Luciu (13.december). Lucia chodí ako dobrá čarodejnica odetá v bielej plachte so zahalenou tvárou od domu k domu, krídlom ometá kúty, tváre domácich a dvere natiera ochranným cesnakom pred zlými čarami).
Svarog: jeho dňom je deň zimného slnovratu, ktorý vychádza približne na
21.decembra, 3 dni po slnovrate je Štedrý deň.
Meluzína: Slávi sa v posledný fašiangový piatok. Keď vietor skučí a kvíli, hovorí sa, že Meluzína plače, sype sa jej za obeť múka alebo soľ na okno, keď kvíli v komíne, hádžu sa do ohňa jablká a orechy, aby sa nasýtila.
Sudičky: Človek si chcel tak mocné božstvo nakloniť, a preto mu prinášal obete. Hneď po pôrode sa kládli na stôl s čistým obrusom sviece, chlieb, soľ, maslo, niekedy aj pivo a syr a na krstiny kaša. Ak im nenechali dary, dieťa sa nedožilo siedmeho roku.
Reklamy na stránke nedokážem ovplyvniť....sorry!!!
Flag Counter
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one