Poznávaním svojej domoviny - poznávame sami seba !

Červený Kláštor
0049126818.jpg
Legenda o frátrovi Cypriánovi
Keďže v tajomstvách zeme sa už vyznal, lákal ho vesmír. Pri zbieraní liečivých bylín, v prekrásnej pieninskej prírode, pozoroval orla a veľmi mu závidel ako sa vznáša do výšin. Rozhodol sa skonštruovať lietajúci stroj, na ktorom by mohol vyletieť vyššie ako operenci, aby tak spoznal záhady nedostupné ostatným smrteľníkom. Po zostrojení klzáka vzlietol z Troch korún a na čarovných krídlach, poháňaný láskou ku švárnej pastierke letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz až na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom na zem. Na tomto mieste vyrástla skala-veža a tá sa dodnes nazýva Mních
Holumnický hrad
4043461171.jpg
Zrúcaniny hradu, ktorý bol postavený pravdepodobne na prelomu 15. a 16.storočia a neskôr upravovaný. V starších prameňoch je uvádzaný aj ako Holumnický zámok. Išlo o goticko-renesančnú blokovú stavbu štvorcového pôdorysu bez veží. Jeho trojpodlažné obvodové múry majú štrbinové strieľne a zvyšky renesančnej polkruhovej štítkovej atiky
Kežmarský zámok
3.jpg
Povráva sa...
Na zámku sa za mesačných nocí zjavuje biela pani. Kto ju stretne, tomu prináša šťastie. Istému mládencovi zastal cestu jazdec bez hlavy. Šuhaj sa ale nedal zadržať a biela pani, usmejúc sa naň, ukázala prstom na miesto, kde potom vykopal poklad.

Za odvahu hladomorňa
Roku Pána 1565 vykonala Beata Laska, kežmarská hradná pani, prvý známy výlet do Vysokých Tatier...
Tatry učarovali pani Laskej od prvého dňa, čo nasledovala svojho manžela a vstúpila do Kežmarku. Obyvatelia mesta sa ani veľmi nepozastavili nad tým, že si ich hradný pán Albert doviedol manželku o 20 rokov staršiu. V tých časoch sa ľudia nebrali z lásky, ale pre majetok. A mladý pán tak veľmi potreboval peniaze! Chcel cestovať, hostiť, poľovať a anglickí alchymisti, ktorí mu sľubovali vyrobiť zlato a kameň múdrosti, ušli aj s tým zvyškom peňazí, ktoré im mladý pán zveril.
Albert sa pri svojich cestách dopočul o bohatej poľskej vdove Beate, z lôžka poľského kráľa Žigmunda a jeho najmilšej dámy, vychovanej na kráľovskom dvore. Porozmýšľal, šiel za ňou, zložil jej poklonu. Beata mohla mať síce vo svojom veku rozum, ale pravdepodobne sa do šarmantného ani nie 30 ročného mladíka (už predtým vraj dvakrát ženatého) – zaľúbila. Ba čo viac – vydala sa za neho.
Raz sa Beata vybrala v spoločnosti mešťanov, kežmarského richtára, rektora a hradného kapitána, do Tatier, do Snežných hôr, alebo Kežmarského pohoria, ako ich vtedy nazývali, ktoré tak veľmi obdivovala už pri prvom pohľade na ne, keď prichádzala do Kežmarku. Výlet smeroval k Zelenému plesu, ktoré patrilo do kežmarského chotára. Kde bol v tom čase jej manžel? Vedel o pripravovanom výlete? Asi nie. Mladý pán bol totiž v poslednom čase dosť mrzutý. Mal síce peniaze, ale aj staršiu ženu. Čo z nej... Stačilo by mu iba to prvé. A zase mať voľnosť...
Výlet manželky mu vlastne prišiel vhod. Keď sa hradná pani po troch dňoch vrátila, nahnevaný muž ju čakal pri vstupnej hradnej bráne. A spolu s ním jeho vojaci. Schytili prekvapenú Beatu a vliekli ju do hladomorne. Keďže šla na výlet bez svojho zákonitého manžela, previnila sa proti prísnym zásadám vtedajšej mravnosti a tak musela doživotne pykať... Pán Lasky bol napriek krutosti predsa len trochu milosrdný. Malá miestnosť, do ktorej dal ženu zamurovať, mala okná. Jedným oknom dávali panej stravu, ďalším mohla pozerať na príčinu svojho nešťastia – na Snežné hory.
Ale Albertovi ani peniaze úbohej ženy nepomohli. Rozmrhal aj tie, prišiel o kežmarský hrad a musel odísť do svojho rodného Poľska, odkiaľ sa už nikdy nevrátil.
Beata Laska žila vo svojom väzení viac ako šesť rokov. Beatu vyslobodil z väzenia nový majiteľ hradu. Bola už šialená. História na Beatu Lasku však spomína s obdivom. Jej odvážny výlet bol prvým známym výletom v histórii Tatier. A dodnes stojí aj hladomorňa, najpevnejšia veža kežmarského hradu s oknami, namierenými na Snežné hory - Vysoké Tatry.
Skrátené podľa:
Nora Baráthová, Tri povesti o kežmarskom hrade
Ľubovniansky hrad
ZN_526_Historicke_vyrocia_Lubovniansky_hrad_v_obrazok_578.jpg
Povráva sa...
V júli r.1768 bol na hrade väznený Móric Beňovský, šľachtic, cestovateľ a neskorší kráľ Madagaskaru, keď na úteku pred súdom sa pokúsil zorganizovať vojenskú jednotku.
hrad Plaveč
4.jpg
Povráva sa...
Po poslednom stavovskom povstaní, Plaveč mali v roku 1715 zbúrať. Výrečnému Jurajovi Palocsayovi sa vraj podarilo pomocou vína a zlata presvedčiť komisiu, aby hrad vyhlásila za obytný kaštieľ, na ktorý sa mandát panovníka nevzťahoval.
Zbojnícky hrad
5.jpg
Hrad dostal názov podľa majiteľov hradu, ktorí vraj ako zbojníci napádali a zbíjali ľud. Pochádza z prelomu 13. a 14. storočia. Volal sa "Castrum Sowar", preto aj dnes sa môžme stretnúť s názvom Soľnohrad, čo je odvodené od neďalekej obce Solivar. Z pôvodnej stavby hradu sa dodnes zachovali len zvyšky opevnenia.
Na juhozápadnej strane sa z obvodového opevnenia horného hradu zachovali stopy po umiestnení paláca a fragment štvorcovej veže, na strane severnej časť murovaného obvodového opevnenia a kruhovej veže dolného hradu.
hrad Brekov
hrad Čičava
7.jpg
Dodnes sa zachovala spomienka na Čičvavsku hradnú knihu klamstiev a lží, do ktorej sa zaznamenávali najnemožnejšie výmysly klamstiev vtedajších pomerov aj s menami osobností, ktoré ich vymýšľali. Na spomienku tejto zvláštnej tradície nadväzujú terajší nadšenci a vymýšľajú nové klamstvá zo súčasnosti.
hrad Hanigovce
8.jpg
Hrad Hanigovce tají legendu, ktorá tak trochu desí pobožný pospolitý ľud. Za jeho múrmi bolo neraz skutočne veselo a ani o romantické príbehy nebola núdza. V jeho okolí sa zvádzali boje o majetky a lásku. Dávno pred chýrnym kamaldulským mníchom,…
hrad Jasenov
9.jpg
Legenda o údajnom falšovaní mincí na hrade sa môže zakladať na pravde. Pred 20 rokmi tam pri archeologických vykopávkach objavili artefakty, ktoré tomu nasvedčujú. Majster Mikuláš, ktorý zabezpečoval výrobu falošných mincí pre Gabriela Drugetha na rôznych miestach v Uhorsku,
bol podľa dostupných historických prameňov za túto činnosť popravený na námestí v Prešove. v ruinách Jasenovského hradu sa stále nachádza tajná miestnosť, ktorá mohla v minulosti slúžiť na razenie falošných mincí z olova a pozláteného plechu.
Kapušiansky hrad
0.jpg
Hrad, ktorý vznikol ešte pred tatárskym vpádom v r. 1240 -1241 bol pôvodne nazývaný Maglovec. V prameňoch sa prvýkrát spomína r.1249 ako hrad Tubul.
hrad Plaveč
1.jpg
večský hrad; 1294 castrum Palocha, 1301 castrum Ploche, 1302 Plaucha, 1307 castrum Plautz, 1312 castrum Polocha, 1317 castrum de Polovcha, 1456 castrum Plawcz, 1457 Plavycz
Šarišský hrad
Alžbeta založila kláštor a na mieste, kde Svätoboj zahynul, postavila kaplnku, ktorú pomenovali Alžbetkou. Keď zomrela, pochovali ju vedľa Svätoboja.
Jeho hrob našli v roku 1801 a korunnú ozdobu z neho odviezli do viedenského múzea.
Zborov hrad
zbo.jpg
Hrad postavili najneskôr na začiatku 14. storočia na ochranu uhorsko-poľskej cesty. V období stavovských povstaní ho napadlo cisárske vojsko a v roku 1684 zbúralo. Z rozsiahleho, renesančne prestavaného hradu sa zachovali len múry.
Kaštiele v Nižných Raslaviciach Nižné Raslavice, Raslavice
Návšteva ruského cára Alexandra
Kaštiele v Nižných Raslaviciach
Začiatkom storočia boli na Horniakoch pojmom slávne Raslavice, blízko poľských hraníc, pretože tri štvrtiny kraja sa tam chodilo do horného kaštieľa zabávať, jesť, piť, kartovať, sedem dní a nocí v jednom kuse flámovať. Pohostinnosť kaštieľa Andráša Bána a jeho krásnej ženy Ivici bola povestná v ďalekých krajoch. Kaštieľ ležiaci medzi Prešovom a Bardejovom, bol najnavštevovanejší v Hornom Uhorsku. Stalo sa, že v roku 1814 sa v hlavnom meste Viedni zišli vládcovia Európy na veľkú poradu, ako by zneškodnili francúzskeho cisára Napoleona, ktorý už porazil všetkých a chcel zmeniť mapu sveta. Tejto porady sa zúčastnil aj Alexander I., ruský cár, ktorý bol najromantickejším vládcom. Po skončení veľkých porád, ktoré dejiny poznajú pod názvom Viedenský kongres, sa vládcovia rozlúčili a odišli do svojej krajiny. Aj cár Alexander išiel domov, ale cesta viedla cez Uhorsko do Holícča a v jeden podvečer cársky záprah so sprievodom zastavil v Raslaviciach na dvore kaštieľa Andráša Bána. Ten aj s manželkou privítal cára, spojenca cisára na schodoch kaštieľa vyzdobeného kobercami. Bánova pivnica a kuchyňa naservírovala v ten večer to najlepšie, popri pravom francúzskom šampanskom stálo na stole tokajské. Cára očarila mimoriadne krásna a vtipná domáca pani. Ráno po slávnostných raňajkách sa cár rozlúčil a domácej pani odovzdal v dvoch zamatových puzdrách krásny diamantový diadém, ako malú odplatu za príjemné pohostinstvo v Raslaviciach a rozlúčil sa slovami: "Hocičím môzem Vám byť v živote k službám pani, nezabudnem na vilu v Raslaviciach". Asi za poldruha roka zomrel manžel krásnej pani Andráš Bán hrozným spôsobom. Našli ho zaduseného v pivnici kaštieľa. V tom čase bolo málo novín a spravodajská služba nebola taká ako dnes. A tak aj Andráša Bána pochovali za sústrasti celého Horného Uhorska bez toho, aby úrady urobili nejaké kroky v tejto záležitosti. Keď už odpočíval v hrobke začalo sa povrávať, že ho niekto zabil. Prešovský vicišpán vzniesol také obvinenie proti manželke, že nebolo pochybnosti o vražde. Súd vyniesol rozsudok smrti sťatím. Pani sa bezvýsledne bránila a napísala list cárovi Alexandrovi I. a ten si spomenul na sľub, ktorý jej dal. Hneď napísal svojmu spojencovi a priateľovi cisárovi Františkovi. O týždeň prišiel na šľachtický súd do Prešova úradný odkaz, v ktorom rakúsky cisár rozhodol o milosti a celý proces aj s dokladmi má byť zničený. Tak ďaleko siahala vtedy ruka cára všetkých Rusov. V 20-tych rokoch zložila pani vdovský závoj a stala sa pani Hedryovou (Hedry bol majiteľ dolného kaštieľa). V tom čase zomiera jeden obchodník, ktorý kedysi slúžil vo viacerých rodinách a na smrteľnej posteli sa priznáva spovedníkovi, že zabil svojho bývalého pána, zadusil ho v pivnici a zviedol vraždu na svoju pani. Dodal, že zo zatratenia ju zachránil ruský cár. Pre tohto človeka by bola šľachtická pani utrpela ponižujúcu smrť. Z diadému darovaného cárom sa zachovala už len spodná časť. Vrchnú časť niektorý potomok v núdzi založil a tam u úžerníka sa aj stratila.
Reklamy na stránke nedokážem ovplyvniť....sorry!!!
Flag Counter
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one