Poznávaním svojej domoviny - poznávame sami seba !

Severnú hranicu Prešovského kraja (PK) tvorí štátna hranica s Poľskom, ktorú tvoria prirodzené prírodné prekážky - pohoria a rieky. Na východe kraj susedí s Ukrajinou. Na južnej strane susedí s Košickým krajom a na západe so Žilinským a Banskobystrickým krajom.
270px-Presov_okresy.png
tn_presovsky_kraj.jpg
Územie vyššieho územného celku Prešovský samosprávny kraj o rozlohe 8 993 km2 s počtom 787 483 obyvateľov tvoria katastrálne územia miest a obcí na území dnešných okresov Stropkov, Svidník, Bardejov, Sabinov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad, Levoča a Prešov.

Prešovský samosprávny kraj sa rozprestiera na území troch historických územných celkov bývalej Šarišskej stolice, Spišskej stolice a Zemplínskej stolice. Jadro územia, bývalá Šarišská stolica, je pokračovaním pôvodného Šarišského komitátu, ktorý sa v 13. storočí vyčlenil z veľkého komitátu Nóvum Castrum. Ide o prevažne hornatý kraj, ktorý charakterizuje veľké bohatstvo lesov. Južná časť leží v Košickej kotline, ktorú na východe ohraničujú Slánske vrchy, na západe Čierna hora, Šarišská vrchovina a Spišsko-šarišské medzihorie. Severnú časť vypĺňajú Nízke Beskydy a Čergov. Hlavným tokom je rieka Torysa. Územím pretekajú Topľa a Ondava. Hranice stolice sa ustálili v 14. storočí.

Najstarším dôkazom osídlenia je sídlisko z obdobia stredného paleolitu v katastri obce Plaveč. Doklady dávneho osídlenia sa nachádzajú najmä v doline Torysy a v Košickej kotline. Najstaršie slovanské sídlisko sa zachovalo v katastri Veľkého Šariša. Sídliská z veľkomoravského obdobia boli objavené v Prešove, na Hradisku, v katastri obcí Geraltová, Chmeľová a Vlače.

Poveľkomoravské obdobie dokladujú nálezy v katastri Fintíc, Solivaru a Kapušian. Z 10. – 13. storočia sú známe hradiská v Šarišských Sokolovciach, Nižnom Tvarožci, Močidlanoch, Ličartovciach. V 13. storočí bolo na tomto území 80 sídiel, z ktorých najvýznamnejšie bolo trhové mesto Veľký Šariš, osada pod kráľovským hradom. V 14. storočí sa slobodnými kráľovskými mestami stali Prešov a Bardejov, začiatkom 15. storočia Sabinov. Koncom 16. storočia získali mestské práva aj Hanušovce nad Topľou, Kurima, Lipany, Plaveč a Veľký Šariš, neskôr pribudli Brezovica a Zborov. Obyvatelia Šariša boli prevažne roľníci.

V 19. storočí sa najviac pestoval ovos, jačmeň, raž, konope a ľan, v hornatých krajoch zemiaky a pohánka. Vínna réva sa pestovala len v chotári Ťahanoviec. Bardejov a Prešov patrili už v stredoveku medzi hlavné strediská remeselnej výroby na Slovensku. V novoveku získal vedúce postavenie Prešov, ktorý sa stal v 18. storočí natrvalo sídlom Šarišskej stolice.
Slovenské naj........pre Prešovský kraj........
Prvá tlačená kniha – latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, z roku 1573, pochádza z Prešova.
Najvyšší vodopád na Slovensku – Kmeťov vodopád (80 m) vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa
v Kôprovej doline.
Najväčšie i najhlbšie jazero v SR – Veľké Hincovo pleso vo Vysokých Tatrách (plocha 20,1 ha,
hĺbka 53 m).
Najvyššie položené miesto na Slovensku – Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách, s výškou
2655 m n. m.
Najväčší voľne žijúci živočích na Slovensku – zubor hrivnatý, ktorý dosahuje výšku 195 cm
a váhu 1300 kg sa vyskytuje na severovýchode Slovenska.
žiaci opísali splav Dunajca, Červený Kláštor a Tri koruny,“Aj keď konkurencia bola veľmi silná, krásy nášho kraja napokon tak zaujali porotu, že spomedzi 127 stredných škôl získali študenti z tunajšej SOŠ prvenstvo a bola im odovzdaná cena ministra.
Voda je živel, ktorej Stvoriteľ dal veľkú moc, moc života ale i smrti. Bez vody by bola Zem iba suchou púšťou, krajinou hladu a smädu, kde sú ľudia i zvieratá vydaní na smrť
1
Reklamy na stránke nedokážem ovplyvniť....sorry!!!
Flag Counter
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one