Poznávaním svojej domoviny - poznávame sami seba !

Košický kraj sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky. Na juhu hraničí s Maďarskou republikou s dĺžkou hranice 163,8 km a na východe s Ukrajinou v dĺžke 63,4 km. Vnútrozemské hranice má na severe s Prešovským krajom a na západe s Banskobystrickým krajom
250px-Kosice_okresy.png
tn_kosicky_kraj.jpg
Vyšší územný celok - Košický samosprávny kraj o rozlohe 6 753 km2, s počtom 767 256 obyvateľov tvoria katastrálne územia miest a obcí súčasných okresov Sobrance, Michalovce, Trebišov, Gelnica, Spišská Nová Ves, Rožňava, Košice I. – IV. a Košice okolie.

Košický samosprávy kraj sa rozprestiera na území slovenskej časti historickej Abovskej stolice, ktoré tvorí jadro územia kraja. Ďalej obsahuje časti troch identických regiónov, historických území komitátov, neskôr stolíc - Gemerskej stolice, Spišskej stolice v západnej časti kraja a Zemplínskej stolice vo východnej časti kraja. Abov vznikol v 2. polovici 13. storočia po rozpade kráľovského komitátu Castrum Novum. Prešiel zložitým historickým vývojom. Na tomto území po vzniku I. ČSR jestvovala až do roku 1923 Abovsko – turnianska župa.

Sídlo stolice sa v stredoveku často menilo, v polovici 17. storočia sa ním stali Košice. Ide o svojrázny región, ktorý vyniká bohatstvom kultúrnych a technických pamiatok. Prvé stopy osídlenia dokladujú náleziská v Poľove a Seni. Početné doklady osídlenia sa sústreïujú najmä na východnú časť Košickej kotliny, Kelti obývali celé jej územie. Mnohé archeologické pamiatky dokladujú slovanské osídlenie až do konca 12. storočia. V prvej polovici 11. storočia prichádzajú Maïari. Začiatkom 14. storočia bolo v Above okolo 250 sídiel. Už v tom čase najvýznamnejším centrom regiónu boli Košice, ktoré ležali na významnej križovatke obchodných ciest.

V roku 1598 boli Košice slobodným kráľovským mestom, Jasov, Moldava nad Bodvou mestečkami a postavenie trhových miest mali Seòa, Svinica, Trstené pri Hornáde a Veľká Ida. Po roku 1720 pribudli k malým mestám Nižný a Vyšný Medzev a po roku 1773 aj Haniska. Obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom, pestovala sa najmä raž, zemiaky, konope i vínna réva. Tunajšie vína sa kvalitou vyrovnajú tokajským. Rozšírený bol chov oviec.

V stredoveku a neskôr aj v 1. polovici 19. storočia sa ťažilo zlato a striebro v Zlatej Idke. Bane na ťažbu medi boli v chotári Medzeva, Košickej Belej, Košických Hámrov, Rudníka a Zlatej Idky.
Turistika
poklán.jpg
Nie je to kopec, ktorého zdolanie si vyžaduje poriadny fyzický výkon. Je dokonca oveľa nižší ako všetky okolité vrchy na okolí. Napriek tomu je z Veľkého Paklánu nádherný výhľad na Turniansku kotlinu s jej mnohými zaujímavosťami. Inak povedané, je to miesto hodné návštevy a výstup naň netrvá dlhšie ako 10 až 20 minút.
skala.jpg
Výlet na ňu je spojený s príjemným prírodným prostredím Silickej planiny v Národnom parku Slovenský kras.. Neveľká skalná plošina sa nachádza v blízkosti vysielača nad obcou Jovice, viditeľná je teda už z niekoľkokilometrovej diaľky a je takmer nemožné na ceste k nej zablúdiť.
rejdová.jpg
I keď je obec obkolesená vysokými kopcami Stolických vrchov a vedie odtiaľ aj turistická značka na Stolicu – najvyšší vrch v Košickom samosprávnom kraji, náučný chodník má skôr charakter dedinského korza s vychádzkou do bezprostredného okolia. To na jeho atraktívnosti nijako neuberá, pretože Rejdová je pekná sama osebe a lúky či les hneď za obcou dýchajú atmosférou pokojného života zachovalej prírody.
stolica.jpg
S výškou 1476 metrov nad morom patrí Stolici prvenstvo ako najvyššiemu vrchu v Košickom samosprávnom kraji. Napriek tomu nemá typický tvar vysokých strmých kopcov, k jeho vrcholu pohorie postupne stúpa širokými a masívnymi horskými chrbtami, ktoré sa tu zbiehajú zo všetkých strán.
Slovenské naj............pre Košický kraj..........
Najstaršia erbová listina udelená mestu – patrí Košiciam. Pochádza z roku 1369 a mestu ju
udelil kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou
Najnižšie položený bod na Slovensku – na území obce Klin nad Bodrogom v nadmorskej výške
(94 m n. m.). Nachádza sa v južnom výbežku Východoslovenskej nížiny
Najväčší travertínový útvar na Slovensku – Dreveník, sa nachádza južne od Spišského
hradu, v nadmorskej výške 609 m a toto chránené územie zaberá rozlohu približne 40 ha.
Návštevníci tu nájdu skalné mesto, množstvo jaskýň a jaskynných dier, či travertínových kôp.
Jediný studenovodný gejzír na Slovensku – gejzír v Herľanoch – vodu chrlí do výšky
15 – 20 metrov, je európskou raritou, podobné gejzíry sa nachádzajú iba na Islande.
Najvyššia kostolná veža na Slovensku – veža gotického kostola Nanebovzatia Panny Márie
v Spišskej Novej Vsi (87 m). Veža má zároveň aj najviac hodinových ciferníkov. Na štyroch
stranách veže sa ich nachádza až sedem.
Legenda o košickom Dóme sv. Alžbety
Hlavný košický mešťanosta mal sen, chcel postaviť v Košiciach veľkú katedrálu. Oslovil teda staviteľa až z Talianska. Poveril ho úlohou vybudovať v meste chrám, mal však podmienku. Staviteľ mu v plánoch musí označiť, kde sa nachádza kľúčový bod stavby. Ktorý kameň je potrebné odstrániť, aby došku ku zrúteniu stavby. Staviteľ, uvedomujúc si akú moc by tak pán dostal nad stavbou, úlohu splnil. Príslušný kameň v srdci stavby urobil dutým a do dutiny ukryl plány, na ktorých sa je označený spomenutý bod. A tak si Dóm chráni svoje tajomstvo sám.
Reklamy na stránke nedokážem ovplyvniť....sorry!!!
Flag Counter
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one