Poznávaním svojej domoviny - poznávame sami seba !

Slovenskému záchrancovi Židov hovoria bratislavský Winton

Aron Grünhut

neznámy záchranca Židov
Slovák, čo zachránil viac Židov ako Schindler a Winton dokopy. .. No svet ho nepozná!!
slovensko.jpg
„Aj na neho sa vzťahuje to, čo na všetkých záchrancov, že kto zachráni čo len jediný život, akoby zachránil celý svet. Presný počet detí a celkovo Židov, ktorým pomohol, je ťažko presne vyčísliť,“
S Nicolasom Wintonom a Oskarom Schindlerom ho spája predvídavosť a potreba pomáhať. Na rozdiel od známych záchrancov však príbeh Bratislavčana Arona Grünhuta pozná málo ľudí.Za život mu pritom vďačí viac ako tritisíc Židov.
Aron Grünhut sa narodil v roku 1895, vtedy ešte v Prešporku, v početnej a zbožnej židovskej ortodoxnej rodine. Mal sedem súrodencov, jeho otcom bol bratislavský hostinský Viliam Grünhut, matka Fani pochádzala z rodiny veľkostatkára z Dunajskej Stredy. Už v detstve, ako 11-ročný prišiel o otca. Fani, ktorá bola dobrá kuchárka, si otvorila jedáleň na bratislavskej Zámockej ulici, kde, ako spomína Aronov syn Benny, chodili robotníci z okolia na horúcu polievku s čiernym chlebom.


„Som si istý, že ako dieťa z ôsmich súrodencov tu musel matke pomáhať, ak nič iné tak aspoň s riadmi či upratovaním,“ myslí si Benny. Mladý Aron sa obchodu venoval aj ako učeň a po vojne, v ktorej chvíľu slúžil rakúsko-uhorskej armáde ako sanitár v nemocnici, zostal pri gastronómii. Vďaka známosti s jedným Maďarom, ktorý mal stánok s lahôdkami na trhu v Paríži, začal do Francúzska vyvážať husaciu pečeň, ktorú skupoval od sedliakov.
„Mal špeciálnu dohodu, vďaka ktorej mohol pečeň posielať chladiacim vagónom pripojeným k Orient Expresu, ktorý na ceste z Istanbulu do Paríža zastavoval aj v Bratislave,“ vysvetľuje Aronov dodnes žijúci syn Benny. Biznisu sa darilo natoľko, že Grünhutovi ľudia začali nakupovať husaciu pečeň pre francúzsky trh nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku a Rumunsku.
V židovskej obci v Bratislave
Grünhut bol od roku 1919 ženatý a postupne sa mu narodilo päť synov. S rodinou žil na bratislavskej Ventúrskej ulici, neskôr sa presťahovali na Heydukovu. Patril k prívržencom novovzniknutej Československej republiky a popri podnikaní získal aj mnoho čestných funkcií v bratislavskej židovskej obci.

Pracoval v niekoľkých dobročinných spolkoch, pôsobil v predstavenstve Židovskej nemocnice v Bratislave a bol členom židovského pohrebného bratstva Chevra Kadiša. Vďaka čestným funkciám sa zaujímal o svoju komunitu, vďaka cestovaniu za obchodom po Európe videl, aký osud jej hrozí. Pomáhať Židom začal ešte skôr, než sa u nás dostala k vláde Hlinkova slovenská ľudová strana, a s ňou aj Hlinkove gardy.

Krátko po anšluse Rakúska v marci 1938 medzi rakúskymi Židmi vypukla panika. Mnohí z nich sa rozhodli pre útek za hranice. Necelú tridsiatku utečencov z Frauenkirchenu, dedinky neďaleko maďarských aj slovenských hraníc, chytili maďarskí strážnici v Rajke. Nahnali ich do maštale pre dobytok a pripravovali späť k vyhosteniu do Rakúska. Keď sa o tom Grünhut dozvedel, rozhodol sa im pomôcť a prepašovať ich na Slovensko, ktoré bolo v tom čase ešte ako-tak bezpečnou krajinou. Navyše tu žili ich príbuzní.

Podarilo sa mu zlomiť veliteľa maďarskej pohraničnej stráže, dohodnúť sa s podunajskými rybármi a s pomocou známych dokonca presvedčiť slovenských žandárov, aby sa v tom čase vzdialili od pohraničnej čiary
Grünhut byl představitelem bratislavské ortodoxní židovské obce. Před druhou světovou válkou se mu podařilo zachránit 1350 Židů. Mezi zachráněnými byli Židé ze Slovenska, z Čech, Moravy, ale také z Maďarska a rakouského Burgenlandu.

Z jeho vzpomínek je jasné, že bratislavský obchodník začal tušit, že na Slovensku nebude pro Židy bezpečno, když v centru Bratislavy potkal členy Hlinkovy gardy s transparenty „Slovensko-Slovákům Palestina-Židákům“ a „Židé ven“. Pochodovalo jich několik tisíc.

Společně s židovskou náboženskou obcí proto začal sbírat peníze a pronajal dva parníky, Královnu Alžbětu a Cara Dušana, které měly dopravit vystěhovalce do bulharské Varny. Odtud měli pokračovat do Palestiny. Slovenské úřady tehdy židovské emigraci nebránily a 3. července 1939 mohly parníky vyrazit na plavbu z bratislavského přístavu.
Cesta trvala 83 dnů
„Počasí bylo hezké a cesta příjemná,“ píše ve svých vzpomínkách bratislavský obchodník. Sedmého července dorazily oba parníky do bulharských vod. Tam je čekal šok, když bulharské úřady nařídily návrat do Bratislavy.

Britské úřady, které spravovaly Palestinu, o další přistěhovalce ze střední Evropy nestály. Parníky zastavily na Dunaji v tzv. území nikoho. Nejistota trvala celých 36 dnů. Grünhut za ten čas dokázal vyjednat s Bulhary přesun vystěhovalců na větší nákladní loď a doplnění zásob. Nakonec se mu podařilo přesvědčit i britské úřady a židovští uprchlíci přistáli po 83 dnech v izraelské Haifě.
Príbehom Bratislavčana Arona Grünhuta, ktorý rovnako ako Schindler zomrel pred 40 rokmi, by nepohrdol ani Hollywood.
Obchodník s husacinou zachránil stovky Židov v parníku na Dunaji
Za svoj život mu vďačí viac ľudí ako sirovi Nicolasovi Wintonovi. Napriek tomu meno Aron Grünhut dnes mnohým nič nepovie. Bratislavčan zorganizoval dramatickú plavbu parníkmi po Dunaji.
unnamed (1).png
Tesne pred búrkou došlo k jednej vážnej veci. Motorový čln priniesol kapitánovi lode Kráľovná Alžbeta písomný rozkaz, aby sa okamžite otočil a vrátil do Bratislavy, pretože nie je šanca, aby sa cestujúci mohli vylodiť. Na druhú noc ma Dr. Brackl zobudil s tým, že lode plávajú proti prúdu. Zalarmoval som lodnú políciu a s namiereným revolverom v ruke som sa postavil pred kapitána: aby bolo jasné – radšej vyhodím loď do vzduchu, než by som dal súhlas na návrat do Bratislavy. Kapitán pochopil, že to myslím vážne a som odhodlaný na všetko. Spamätal sa a rozkázal dôstojníkom zastaviť loď.
(z knihy Arona Grünhuta, Katastrofa slovenských Židov)

Keď si prečítate tieto riadky, môže sa stať, že hlavná postava príbehu z neveľkého bulharského prístavu Svištov z leta 1939 bude na prvý pohľad pôsobiť ako hrdina akčného filmu, a nie ako obyčajný bratislavský obchodník. No pri Aronovi Grünhutovi je ťažké dať na prvý dojem.

Zrejme by vám nikdy nenapadlo, že tento oholený elegán s fúzikmi a košeľou s motýlikom patril počas Prvej ČSR k predstaviteľom bratislavskej ortodoxnej židovskej obce. A rovnako by ste asi neprišli ani na to, že dramatickú ilegálnu plavbu stoviek Židov zo strednej Európy do Palestíny pár dní pred vojnou zorganizoval niekto, kto sa roky živil tým, že od sedliakov skupoval husaciu pečeň a vyvážal ju do Francúzska.
Deň päťdesiaty tretí. Stovky pasažierov dvoch riečnych parníkov mali byť podľa plánu už dávno v Palestíne. Nečakané komplikácie ich však doslova prikovajú k bulharským hraniciam.
aron.jpg
Píše sa júl 1939, do vypuknutia druhej svetovej vojny zostáva len niekoľko týždňov a Európu čoraz tesnejšie zviera úzkostná predtucha. 1 365 židovských utečencov na palube je čoraz nepokojnejších, obavy a netrpezlivosť sa s pribúdajúcimi dňami začínajú pozvoľna meniť na paniku.

Našťastie, Aron Grünhut je stále s nimi. Krotí divoké nálady, vlieva im nádej... a doslova o päť minút dvanásť jeho železné odhodlanie podporia aj vonkajšie okolnosti. Odpor Bulharov sa zlomí, cesta môže pokračovať ďalej. Utečenci, pre ktorých tento ilegálny transport osobne zorganizoval, sa opäť pohýnajú smer Palestína. Aron Grünhut sa vydáva opačným smerom: vracia sa do Bratislavy. Predvojnovej a pred...holokaustovej.

Potrvá ešte niekoľko rokov, kým pasažieri pochopia, že bez odvážneho činu bratislavského obchodníka by drvivá väčšina z nich skončila v koncentračných táboroch.
V budově plné esesáků
Grünhut se vrátil do Bratislavy, ale na další transporty do Palestiny už neměl prostředky. Dozvěděl se o připravovaných transportech slovenských Židů do koncentračních táborů a snažil se ukrýt hlavně mladé Židy v úkrytech a bunkrech. Dostával Židy také do Maďarska, kde v tom čase deportace neprobíhaly. Odhaduje se, že tímto způsobem se mu podařilo zachránit dalších 3000 Židů. On sám se do žádného transportu nedostal, ale v roce 1943 strávil krátký čas ve věznici v Ilavě. Nakonec odjel do Budapešti.

Po sesazení regenta Miklóse Horthyho se však k moci v Maďarsku dostala strana Šípových křížů a deportace Židů byly zahájeny i z této země. Grünhutovi zachránil život český topič Emanuel Zíma. Pracoval v budově bývalé československé ambasády v Budapešti. Tu v roce 1939 zabrali Němci. Zíma ukrýval Grünhuta ve sklepě, a i když mu nad hlavou doslova pochodovali esesáci, vydržel tam do konce války.

Po válce se Grünhut vrátil do Bratislavy, ale po komunistickém převratu v roce 1948 emigroval do Izraele. Zemřel v roce 1974 v Tel Avivu.
Židovský milovník Masaryka
Obchodník. Vlastník židovskej jedálne. Funkcionár ortodoxnej židovskej náboženskej obce... Stačí letmý výpočet Aronových predvojnových aktivít a okamžite je jasné, s kým mal človek v jeho prípade do činenia. „Zároveň bol obdivovateľ Masaryka a silno veriaci Žid v jednom,“ približuje zaujímavú črtu jeho osobnosti Radoslav Ragač, šéf Slovenského národného archívu, ktorý ho spoločne s novinárom Martinom Mózerom (nielen) pre Slovensko doslova „objavil“.

Dostali sa k nemu v podstate náhodou – cez archívny výskum. Okamžite ich zaujal a pustili sa do intenzívnej dvojročnej „pátračky“. A tá priniesla svoje plody: skontaktovali sa s bývalými pasažiermi, narazili na Bennyho, posledného zo štvorice jeho synov, objavili knihu, čo napísal (mimochodom, svoje záchranné akcie v nich spomenul iba letmo) a stretli sa s maďarským režisérom Petrom Forgácsom, ktorý o ňom nakrútil film:
o mužovi, ktorý zachránil viac Židov ako Oskar Schindler a Nicolas Winton dokopy.
Izrael. Už navždy
A ako sa Grünhutov príbeh vlastne vyvíjal ďalej? Keď sa v júli 1939 vrátil do Bratislavy, bolo mu jasné, že ho tu nič dobré nečakaná. Vrátil sa preto, lebo vedel, že nič dobré nečakaná ani jeho židovských blížnych. Svojich štyroch synov sa mu postupne podarilo „prepašovať“ do bezpečia a on pokračoval v aktivitách, pre ktoré sa čoraz viac menil na ostro prenasledovanú osobu. Ešte v tom istom roku sa mu s Nicolasom Wintonom podarilo zorganizovať záchranu židovských detí vlakovým prevozom do Anglicka a štyri roky nato v poradí tretiu. Aj s tajnou políciou v pätách.

Koniec vojny prežil s manželkou skrytý v pivnici bývalej československej ambasády v Budapešti. „Zotrvali tam až do oslobodenia mesta Červenou armádou,“ komentuje Ragač.

Osud mu za jeho nasadenie daroval štedrú odmenu: po vojne sa mu podarilo opätovne stretnúť s celou rodinou, čo sa v rámci židovskej komunity rovnalo takmer zázraku. Napriek hrôzam holokaustu si zvolili život v Československu. Dlho tu však nepobudli. Komunistický prevrat v roku 1948 spravil z Arona Grünhuta, ktorý sa medzičasom vrhol na obchodovanie s husacou pečienkou, opäť personu non grata.

Do Izraela sa vrátili natrvalo, s rodnou Bratislavou však zväzky neprerušil. Intenzívne sa angažoval v najrozličnejších aktivitách, okrem iného vo svojom novom domove vybudoval Pressburg ješivu (vyššiu židovskú školu) podľa vzoru tej bratislavskej. Na Slovensko sa vrátil už len raz. Aby pomohol pri záchrane ortodoxného židovského cintorína. Podarilo sa. Ako všetko v Grünhutovom živote.
Na výstave v Bratislave v galérii Ministerstva kultúry SR výstava o Aronovi Grünhut (1895 - 1974) ... Benn Goren-Grünhut, syn Aron Grünhut, na snímke pred jeho fotografiou z roku 1939 ....klikni na obrázok
židia  srelkaa.jpg
V Bratislave na Heydukovej ulici odhalili 7. októbra 2015 minister kultúry Marek Maďarič a vysokoškolský pedagóg Egon Gál pamätnú tabuľu Aronovi Grünhutovi na dome, v ktorom žil.
unnamed.png
židia  srelkaa.jpg
Pod tabuľou pribudli aj malé kamienky, ktoré sa podľa židovského zvyku dávajú na hroby.
Katastrofa slovenských židov
69063837_katastrofa-slovenskych-zidov_400.jpg
V knihe Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bratislavská židovská komunita bojovala o holú existenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov. V zápiskoch prináša málo známe fakty o záchranných akciách, na ktorých sa podieľal, o pôsobení vedúcich predstaviteľov židovského odboja, o perzekúcii a terore, ktorý sám pocítil, keď ho zatkli a väznili. Predstavuje funkcionárov ortodoxnej židovskej obce a približuje dejiny bratislavských náboženských spolkov.
images (5).gif
Reklamy na stránke nedokážem ovplyvniť....sorry!!!
Flag Counter
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one