Poznávaním svojej domoviny - poznávame sami seba !

Bratislavský hrad
bratislav.jpg
národná kultúrna pamiat­ka - stojí na staršom hradisku; z veľkomoravskej doby sa zachovali základy baziliky, z 11. storočia základy kosto­la Spasiteľa, z 11.-13. storočia základy hradných stavieb.
hrad Červený Kameň
Červený Kameň je hrad na Slovensku na juhovýchodnom svahu Malých Karpát neďaleko Modry nad obcou Častá.
hrad Biely Kameň
Povráva sa...
Hrad sa podarilo dostavať až vtedy, keď tajomný pútnik zastokol do zeme suchý prút a halúzka do večera vypučala. Kým drevina dužnela, hrad prekvital. Potom panstvo spyšnelo, strom vyschol a Biely Kameň sa rozpadol na zrúcaninu.
hrad Devín
Devínsky hrad sú zrúcaniny gotického, neskôr slohovo prestavovaného hradu, vypínajúce sa majestátne nad rovnomennou obcou, mestskou časťou Bratislavy. Zaberajú takmer celé temeno hradnej skaly nad sútokom Dunaja a Moravy.
Studňa na Devíne
Hrad Devín
Z roka na rok rozrastal sa Devín, pribúdali na ňom nové a nové budovy. Jeho rozloha bola naozaj veľká, bol chránený hlbokou priekopou, vysokým násypom, hradbou z drevených kolov, Moravou aj Dunajom.
Bezpečne bolo na ňom, len voda chýbala. No a akýže je to hrad bez studne. Aj knieža Rastislav si to uvedomoval:
- Dajme sa do kopania! Nemôžme sa bezradne dívať a čakať na zázrak.
Skala teda zaiskrila pod čakanmi tvrdých chlapov. A jama sa začala prehlbovať. Na hrade zavládla radosť a ovlažila vyschýňajúce pery obyvateľov.
No stalo sa, čo by nik nečakal. Chlapi čo studňu kopali, začali sa v nej strácať. Kto sa pustil do nej, už sa na povrchu neukázal. Stratilo sa mnoho šuhajov, mocných chlapov, čo vyzvedieť tajomstvo studne sa pokúšali.
No prišiel udatný vodca Slavoboj, syn hradného pána zo Šintavy, pokloniť sa Miloslave, krásnej dcére devínskeho kniežaťa. Tiež mu myšlienky začali v hlave vŕtať a hnali ho do studne vyskúšať šťastie, smelosť a zručnosť. Raz keď okolo studne prechádzal s Miloslavou, zbadal na zemi zelený pás čerstvej trávy. Nie pás - kríž. Ani kríž, ale meč.
- Hľa, znamenie pre mňa!
Odhrnie trávu, a tu - pred ním meč, čo by aj obrovi pristal do ruky.
- Choď, - vraví verenici, - zavolaj rodičov, zbrojnošov a všetku čeľaď!
Deva sa zľakne, radšej by žila bez vody ako bez neho. Onedlho už prichodia všetci obyvatelia hradu a podhradia. Veľa už počuli o jeho skutkoch ktorými sa vyznamenal pri Šintave Boli zvedaví ako sa teraz pochlapí.
Slavoboj sa dal uviazať na silný povraz a spustiť do diery, čo studňou mala byť. Najprv zdola gánilo len hrobové ticho. Po čase sa však zdola ozval šramot a buchot, akoby tam ktosi zápasil. Zazneli ťažké stony i tvrdé údery. A znova nastalo úplné ticho. Prerýval ho len Miloslavin bolestný vzlykot.
- Už je po ňom! - zašepkal ktosi. - A škoda ho!
Vtom sa však ohlásil. Tri razy udrel mečom o tvrdú skalu. Ľudia napli mocné povrazy a vytiahli ho. Najprv sa však vynoril meč, potom Slavobojova hlava a nakoniec celý hrdina. Hneď potom doráňaný a vysilený odpadol. Hlavné však bolo, že dýchal a žil.
A pod Slavobojovou halenou našli skrvavenú ohyzdnú hlavu akejsi potvory. Bol to šarkan, ktorý žral chlapov v studni. Nebodaj sa mu pri kopaní studne dostali k samej skrýši.
- Viac už nikomu neublížiš, riekol Rastislav a tresol hlavu tak mocne o zem, až sa do kameňa zaryla.
A v mieste, ktoré vyhĺbila, vyvrel mocný prúd zdravej vody.
A veľa sa zmenilo odvtedy na Devíne. Kým žili manželia Slavoboj a Miloslava, bola v studni voda, ale keď istého dňa obaja umreli, šarkania studňa razom vyschla.
No na Devíne sa vraj v tú istú chvíľu otvorila nová studňa. A ostala aj pamiatka na slávnu chvíľu, zázračný meč hrdinu Slavoboja. Po mnohých ťažkých vojnách sa akosi znovu dostal do studne a čaká na hrdinu, ktorý ho vyzdvihne a udrie ním do nepriateľa vtedy, keď bude Slovákom najhoršie.
Skrátené podľa:
Studňa na Devíne
M. J. Huska, Ján Poliak, Slovenské povesti, Mladé letá, Bratislava, 1979
Pezinský zámok
zámok s kruhovým pôdorysom postavený na prelome 13. a 14. storočia. Pôvodne šlo o nížinný hrad obklopený dvoma vodnými priekopami napĺňanými neďalekým potokom. Vzhľad takéhoto vodného hradu, hoc bez priekop a padacích mostov, si stavba uchovala do dnešného dňa, čo z nej činí vskutku ojedinelú kultúrnu pamiatku
hrad Pajštún
Zrúcanina gotického hradu z 13.storočia vypínajúceho sa vápencovom brale. V roku 1810 zničený napoleonskými vojskami. Výhľad na Pezinské a Devínske Karpaty, Záhorskú nížinu a za jasného počasia až na Alpy.
Plavecký hrad
Zrúcaniny hradu, ktorý bol postavený v 13. storočí, prestavaný v 15. - 16. storočí. Spustol v 18. storočí.
Reklamy na stránke nedokážem ovplyvniť....sorry!!!
Flag Counter
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one