Poznávaním svojej domoviny - poznávame sami seba !

Bratislavský kraj s 2052 km2 je najmenším krajom SR s podielom 4,2 % z rozlohy Slovenskej republiky. Leží v juhozápadnej časti SR, kde vytvára spoločnú hranicu s Rakúskou a Maďarskou republikou.tok rieky Dunaja, na západe, pozdĺž toku rieky Moravy, hraničí s Rakúskom. Zostávajúcu najdlhšiu hranicu má s Trnavským krajom. Jeho metropolou a zároveň aj hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava. Z turistického hľadiska je kraj svojou atraktívnosťou, rozmanitosťou vyžitia a poznávaním histórie, tradície a kultúry veľkým hospodárskym prínosom pre republiku. Milovníci prírody, ľudovej architektúry a kvalitného vína sa môžu napríklad z Bratislavy vydať po trase známej ako Malokarpatská vínna cesta. Úrodnú Podunajskú a Záhorskú nížinu od seba delia Malé Karpaty s horou Veľký Javorník (594 m n.m.), čo je najvyšší bod územia
250px-Bratislava_okresy.png
250px-Bratislavakrajloc.png
Územie vyššieho územného celku Bratislavský samosprávny kraj o rozlohe 2 050 km2, s počtom 617 040 obyvateľov tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Malacky, Pezinok, Senec a Bratislava I.-V., to znamená územie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktoré je sídlom orgánov krajskej samosprávy.

Bratislava je hlavným mestom Slovenskej republiky, sídlom Národnej rady Slovenskej republiky, vlády a ďalších ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky i orgánov miestnej samosprávy na úrovni mesta i 17 mestských častí. Jadro územia, mesto Bratislava sa rozprestiera na oboch stranách rieky Dunaj.

Územie samosprávneho kraja leží v juhozápadnej časti Slovenska. Okolie hlavného mesta tvoria fragmenty troch svojráznych regiónov - na severe je to Záhorie, na severovýchode Malokarpatská oblasť a na juhu Žitný ostrov. Na juhu hraničí s Maďarskom, na západe s Rakúskom. Obopína ho územie Trnavského kraja. Má výnimočne priaznivé klimatické podmienky.
Pod Malými Karpatmi na západnom Slovensku sa tiahne pás miest a dedín, ktoré spája prívlastok „vinohradnícke“. Vytvárajú Malokarpatskú vinohradnícku oblasť, ktorá je rozlohou a významom najväčšia na Slovensku.
Malokarpatská vínna cesta vedie cez bývalé kráľovské mestá Bratislavu, Svätý Jur, Pezinok, Modru, priľahlé podmalokarpatské obce a končí v Trnave.

Okrem kultúrno-historických pamiatok návštevníkov zaujme napríklad tradícia ľudovej kultúry v jednotlivých obciach regiónu a radi si posedia v mnohých viechach a vinárňach pri pečenej husacine, pohári vína a ľudovej hudbe.
Okrem kultúrno-historických pamiatok návštevníkov zaujme napríklad tradícia ľudovej kultúry v jednotlivých obciach regiónu a radi si posedia v mnohých viechach a vinárňach pri pečenej husacine, pohári vína a ľudovej hudbe.

Oblasť s najväčšou rozlohou vinohradov tvorí 12 vinohradníckych rajónov s katastrami 120 vinohradníckych obcí. Vinohrady sa rozprestierajú v ucelených vinohradníckych pásoch na svahoch Malých Karpát od Bratislavy cez Svätý Jur (Chowaniec a Krajčírovič), Pezinku (Matyšák, Hacaj, Ludvik), Modru (Chateau Modra) a ďalej k Horným Orešanom. V Trnave robí dobré víno Mrva & Stanko, v Suchej nad Parnou vinárstvo Terra Parna.
male karpaty.jpg
karpaty.jpg
Pestujú sa tu biele muštové odrody Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Burgundské biele, z modrých odrôd najmä Frankovka modrá a Svätovavrinecké.
Müller-Thurgau, Silvánske zelené, Dievčie hrozno, Chardonnay a Portugalské modré dopĺňajú sortiment pestovaných odrôd viniča.
Zdroj: Vydavateľstvo Dajama
Naj............pre Bratislavský kraj......
Najstaršie slovenské noviny – Prešpurské noviny z roku 1783, vychádzali v Prešporku
(Bratislava), vydával ich mestský úradník Daniel Tállay
Najstaršia univerzita na území dnešného Slovenska – Academia Istropolitana v Bratislave,
založená kráľom Matejom Korvínom v roku 1465. Viac ako 30 rokov tu sídlila prvá
humanistická univerzita v Uhorsku. Dnes sa v budove nachádza Vysoká škola múzických
umení.
Ako prišiel mor do Bratislavy
kk.jpg
Povesť vraví o tom ako do Bratislavy prišiel mor.Ide o miesto ktoré určite všetci poznáte.Michalská veža na Michalskej ulici.
Na veži stál strážnik ktorý dával pozor či nejde nepriateľ do mesta a púštal ľudí do mesta vždy o šiestej ráno.Ale raz v noci okolo štvrtej hodine zazrel z diaľky z východnej strany dvoch mužov.Jedného čo šiel s kosou na chrbte a druhého ktorý trocha pokrivkával.Muži sa už priblížili k bráne a zakričali na strážcu nech im otvorí.On nechcel lebo mohol otvárať až o šiestej.A tak muži mu povedali že mu dajú za to dve zlatky.Muži sa začali dohadovať odkiaľ začnú kosiť.
Dohodli sa že z prava.V tej dobe nebolo penazi nikdy dosť tak ich pustil do mesta
.Lenže čo sa nestalo z pravej strany stál strážnik z dvoma zlatkami v ruke.A tak ho skosili ako prvého.Ostal ležať v kaluži krvi aj s dvoma zlatkami.Tímto príbehom začal mor v Bratislave.


Viac tu: http://slovenskepovestikdebolotambolo.webnode.sk/news/ako-prisiel-mor-do-bratislavy/Vytvorte si vlastné stránky zadarmo: http://www.webnode.sk
Reklamy na stránke nedokážem ovplyvniť....sorry!!!
Flag Counter
Zdroj:okrem vlastných materiálov všetko ostatné zo svojej mailovej schránky.ak sa materiál dotkol niečich ochranných práv- napíšte mi a ihneď zjednám nápravu.ďakujem!!!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one